Každé ráno vstávam o pol siedmej. Niekedy sa mi vô

Každé ráno vstávam o pol siedmej. Niekedy sa mi vôbec nechce ísť z domu. Keď vidím autobusy, bojím sa, čo ma zase čaká. V škole sa znovu budeme „mučiť“ a zrazu sa nikomu nič nechce. Prestávky u nás vyzerajú ako v zoo, ale vlastne je to skvelé. Moja mama vstáva o šiestej. Musí ísť peši po meste, príde do roboty a prezlečie sa do kravaty. Po meste Banskej Štiavnice sa teším, že keď konečne dospejem, budem veľká ako moja mama. Na Striebornej ulici by som síce robiť nechcela, ale aspoň niečo má.